Život Prešova
online
online
Od vyhlásenia Košického vládneho programu je to dnes 75 rokov
03.04.2020 Košice
Košice/Bratislava
3. apríla (TASR) – Na konci druhej svetovej vojny bola obnovená
Československá republika, ktorá vlastne de iure neprestala nikdy
existovať, pretože Mníchovská dohoda z roku 1938 bola anulovaná.
Prvá československá povojnová vláda sa zišla na sklonku vojny v Košiciach, aby na východe obnoveného štátu prijala program vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Dokument dostal názov podľa miesta schválenia Košický vládny program. Od jeho vyhlásenia je to dnes 75 rokov.
Košický vládny program bol programový dokument prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorý slávnostne vyhlásili 5. apríla 1945 na spoločnom zasadaní prvej československej povojnovej vlády a Slovenskej národnej rady. Jeho prijatiu predchádzali rokovania zástupcov londýnskeho exilu a moskovského komunistického exilu za prítomnosti prezidenta Edvarda Beneša, ktoré sa konali od 22. do 29. marca 1945 na veľvyslanectve ČSR v Moskve.
Prezident Beneš sa vrátil do vlasti po šesť a pol ročnom exile 3. apríla 1945, keď s členmi exilovej vlády prekročil vo vlaku východnú hranicu postupne oslobodzovaného Československa. O deň neskôr, 4. apríla, bola v Košiciach vymenovaná nová vláda. Na jej čele stál bývalý československý veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger, sociálny demokrat s veľmi silnými väzbami na komunistov. Vláda mala 25 členov – 16 Čechov a 9 Slovákov. Kabinet tvorili zástupcovia štyroch českých a dvoch slovenských politických strán (Demokratickej strany Slovenska a Komunistickej strany Slovenska).
Nová vláda schválila 5. apríla na svojom prvom zasadnutí v Košiciach vládny program dohodnutý krátko predtým v Moskve. Obsahoval 16 kapitol, ktoré určovali budúce smerovanie Československa, zásadne odlišné od toho, aké bolo v časoch Masarykovej prvej Československej republiky.
Košický vládny program charakterizoval vládu ako vládu ľudovodemokratického štátu, budovanú na základe širokého Národného frontu Čechov a Slovákov. V ňom však mali od začiatku hlavný vplyv komunisti.
Československo malo byť obnovené ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov, pričom predstaviteľom štátnej moci na Slovensku bola Slovenská národná rada (SNR).
V oblasti vnútornej politiky program určoval napríklad, ktoré strany môžu pôsobiť a ktoré budú zakázané. Nová štátna správa sa mala budovať na základe národných výborov, ďalej hovoril o potrestaní zradcov a kolaborantov a v dokumente boli zakotvené princípy kolektívnej viny Nemcov a Maďarov s tým, že im bude zrušené štátne občianstvo.
Napriek tomu, že Československo bolo počas dvoch desaťročí od svojho vzniku v októbri 1918 prozápadne orientovaným štátom, tvorba novej zahraničnopolitickej koncepcie vlády sa orientovala na Sovietsky zväz v duchu Benešovej teórie "Československa ako mosta medzi Východom a Západom", ktorá sa ukázala napokon ako prejav jeho veľkého naivizmu.
Košický vládny program fakticky znamenal výrazný politický posun doľava a právne ukotvil zbližovanie so Sovietskym zväzom, čím vlastne nasmeroval cestu k nastoleniu komunistického režimu v Československu.
Prvá československá povojnová vláda sa zišla na sklonku vojny v Košiciach, aby na východe obnoveného štátu prijala program vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Dokument dostal názov podľa miesta schválenia Košický vládny program. Od jeho vyhlásenia je to dnes 75 rokov.
Košický vládny program bol programový dokument prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorý slávnostne vyhlásili 5. apríla 1945 na spoločnom zasadaní prvej československej povojnovej vlády a Slovenskej národnej rady. Jeho prijatiu predchádzali rokovania zástupcov londýnskeho exilu a moskovského komunistického exilu za prítomnosti prezidenta Edvarda Beneša, ktoré sa konali od 22. do 29. marca 1945 na veľvyslanectve ČSR v Moskve.
Prezident Beneš sa vrátil do vlasti po šesť a pol ročnom exile 3. apríla 1945, keď s členmi exilovej vlády prekročil vo vlaku východnú hranicu postupne oslobodzovaného Československa. O deň neskôr, 4. apríla, bola v Košiciach vymenovaná nová vláda. Na jej čele stál bývalý československý veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger, sociálny demokrat s veľmi silnými väzbami na komunistov. Vláda mala 25 členov – 16 Čechov a 9 Slovákov. Kabinet tvorili zástupcovia štyroch českých a dvoch slovenských politických strán (Demokratickej strany Slovenska a Komunistickej strany Slovenska).
Nová vláda schválila 5. apríla na svojom prvom zasadnutí v Košiciach vládny program dohodnutý krátko predtým v Moskve. Obsahoval 16 kapitol, ktoré určovali budúce smerovanie Československa, zásadne odlišné od toho, aké bolo v časoch Masarykovej prvej Československej republiky.
Košický vládny program charakterizoval vládu ako vládu ľudovodemokratického štátu, budovanú na základe širokého Národného frontu Čechov a Slovákov. V ňom však mali od začiatku hlavný vplyv komunisti.
Československo malo byť obnovené ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov, pričom predstaviteľom štátnej moci na Slovensku bola Slovenská národná rada (SNR).
V oblasti vnútornej politiky program určoval napríklad, ktoré strany môžu pôsobiť a ktoré budú zakázané. Nová štátna správa sa mala budovať na základe národných výborov, ďalej hovoril o potrestaní zradcov a kolaborantov a v dokumente boli zakotvené princípy kolektívnej viny Nemcov a Maďarov s tým, že im bude zrušené štátne občianstvo.
Napriek tomu, že Československo bolo počas dvoch desaťročí od svojho vzniku v októbri 1918 prozápadne orientovaným štátom, tvorba novej zahraničnopolitickej koncepcie vlády sa orientovala na Sovietsky zväz v duchu Benešovej teórie "Československa ako mosta medzi Východom a Západom", ktorá sa ukázala napokon ako prejav jeho veľkého naivizmu.
Košický vládny program fakticky znamenal výrazný politický posun doľava a právne ukotvil zbližovanie so Sovietskym zväzom, čím vlastne nasmeroval cestu k nastoleniu komunistického režimu v Československu.
www.ZIVOTPO.sk
